Depresia

Depresia je závažné ochorenie, ktoré sa spája s príznakmi ako sú melanchólia, strata potešenia, strata energie, ťažkosti so sústredením a samovražedné myšlienky.1

Prehľad o depresii

Depresia je pomerne bežné ochorenie, ktoré sa prejavuje širokou škálou emocionálnych a fyzických príznakov. Tieto príznaky výrazne vplývajú na každodenný život človeka. Ľudia trpiaci depresiou strácajú kontrolu nad svojimi náladami a pocitmi a väčšinu času sa cítia ako keby „bez nálady“. Dôsledkom môžu byť problémy s udržaním si zamestnania, dokončením štúdia, alebo s rodinnými a sociálnymi vzťahmi.
Depresia môže postihnúť kohokoľvek. Sú viaceré sociálne a biologické faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku tejto poruchy. U niektorých ľudí môžu byť spúšťačom ochorenia stresujúce zážitky, ako sú choroby, nezamestnanosť alebo strata blízkej osoby.

Symptómy

Depresia ako ochorenie je viac ako len byť „bez nálady“ na krátke obdobie. V dôsledku chemických zmien v mozgu môžu ľudia s depresiou pociťovať dlhotrvajúce pocity smútku a úzkosti, môžu mať nevysvetliteľné bolesti, môžu trpieť poruchami spánku alebo nedostatkom záujmu a energie. Tieto príznaky často pretrvávajú týždne, mesiace alebo roky.
Najzávažnejšími dôsledkami depresie sú samovražedné myšlienky a sebapoškodzovanie.

Štatistiky

Depresia sa vyskytuje po celom svete, u ľudí všetkých vekových a sociálnych skupín, rovnako u mužov, ako aj u žien. Najčastejšie sa prejaví po prvý raz medzi 20. a 25. rokom života.2
Odhady výskytu sa veľmi líšia v závislosti od krajiny, kde sa odhady robili. Väčšinou však zažije depresiu počas svojho života 8-12% ľudí.2
Svetová zdravotnícka organizácia WHO zaraďuje depresiu medzi najobmedzujúcejšie ochorenia na svete. Ťažká depresia je v rovnakej kategórii postihnutia ako terminálne štádium rakoviny.3 Depresia predstavuje – hlavne v krajinách so stredným a vysokým príjmom na obyvateľa – dokonca najväčšiu záťaž spomedzi všetkých ochorení.3 V jednej štúdii vyhodnotilo svoje ochorenie ako závažné až 65% ľudí s depresiou.4 Napriek tomu je stále veľký počet ľudí s depresiou ktorí sa neliečia.4

Diagnostika a starostlivosť

Ľudia s príznakmi depresie by rozhodne mali vyhľadať odbornú pomoc.
Depresiu diagnostikuje lekár, ktorý počas vyšetrenia kladie otázky týkajúce sa každodenného života pacienta a jeho rodinného zázemia. Aby sa vylúčili iné ochorenia býva súčasťou vyšetrenia aj telesná prehliadka. Po stanovení diagnózy lekár zvyčajne odporučí liečbu, ktorá môže byť kombináciou viacerých možností. Patrí sem predpísanie liekov, poradenstvo, sociálna podpora, cvičenie a relaxačné postupy.
Dôležitou súčasťou liečby je aj podpora od priateľov a rodinných príslušníkov. Ľudia blízki človeku s depresiou by mali pôsobiť motivačne, podporiť vyhľadanie odbornej lekárskej pomoci a a podporovať dodržiavanie liečby.

Použitá literatúra

  1. American Psychiatric Association. Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, fourth edition, text revision, DSM-IV-TR. Washington, DC: 2000.
  2. Andrade L, Caraveo-Anduaga JJ, Berglund P, et al. The epidemiology of major depressive episodes: Results from the International Consortium of Psychiatric Epidemiology (ICPE) Surveys. Int J Methods Psychiatr Res 2003; 12(1): 3–21. Erratum in: Int J Methods Psychiatr Res 2003; 12(3): 165.
  3. World Health Organization. The Global Burden of Disease: 2004 Update. Available at www.who.int/healthinfo/global_burden_disease/2004_report_update/en/index.html (accessed 6 September 2011).
  4. Kessler R, Aguilar-Gaxiola S, Alonso J, et al. The global burden of mental disorders: An update from the WHO World Mental Health (WMH) Surveys. Epidemiol Psychiatr Soc 2009; 18(1): 23–33.

Dôležité upozornenie

Táto stránka nenahrádza informácie, ktoré Vám môže poskytnúť lekár. Ak máte otázky týkajúce sa Vášho zdravotného stavu, poraďte sa s Vašim lekárom.

Cookie Policy
Chystáte sa opustiť stránku lundbeck.sk